Škola je jedno z mála miest, kde sa ešte stále očakáva, že vždy existuje jedna správna odpoveď. Realita mimo školskej budovy však funguje inak. Problémy sú nejednoznačné, riešenia sa rodia postupne a chyby sú súčasťou procesu. Práve preto má zmysel prinášať design thinking aj do vzdelávania. Už dávno nie je výsadou dizajnérov. Je to prístup, ktorý dnes formuje firmy, výskum aj verejné služby. Spája empatiu, analytické myslenie a tvorivosť – a presne tieto zručnosti môžu zmeniť aj spôsob, akým sa učíme a akým učíme.
Čo je design thinking – a čo určite nie je
Design thinking nie je len „kreatívna aktivita“ ani módne slovo z firemného prostredia. Ide o spôsob myslenia a riešenia problémov, ktorý stavia do centra človeka, jeho potreby a skúsenosti. Učí nás postupovať od empatie, cez formulovanie problému, generovanie nápadov, ich testovanie až po reflexiu a zlepšovanie.
V školskom prostredí to znamená posun od hotových odpovedí k procesu hľadania. Žiačky a žiaci sa neučia len správny výsledok, učia sa myslieť – pýtať sa, pochybovať, skúšať, zlyhať a znova sa vrátiť k riešeniu.
Prečo má design thinking svoje miesto aj v škole
Jednou z najväčších výhod design thinkingu je možnosť jeho použitia naprieč predmetmi. Neviaže sa len na umenie, informatiku či techniku. Rovnako dobre funguje v prírodných vedách, humanitných predmetoch aj v odbornom vzdelávaní.
Pre žiačky a žiakov je zaujímavý najmä preto, že:
-
rieši reálne problémy, ktoré majú zmysel,
-
umožňuje im pracovať v tímoch a učiť sa jeden od druhého,
-
dáva priestor rôznym typom talentov – analytickým aj tvorivým,
-
normalizuje chybu ako súčasť učenia, nie ako zlyhanie.
Z pohľadu učiteľa prináša design thinking nový rámec, ako pracovať s triedou aktívnejšie a zmysluplnejšie. Pomáha prepájať učivo so životom, podporuje angažovanosť a mení rolu učiteľa z „nositeľa odpovedí“ na sprievodcu učením.
Skúsenosť z praxe: workshopy priamo na stredných školách
Aj preto sme sa rozhodli preniesť design thinking priamo do prostredia stredných škôl. Počas troch workshopov, ktoré sme mohli zorganizovať vďaka Fondu na podporu umenia, sme pracovali nielen so žiačkami a žiakmi, ale aj učiteľkami a učiteľmi a tento prístup sme im nepriblížili len teoreticky, ale najmä zážitkovo.
Videli sme, ako rýchlo sa mení dynamika triedy, keď mladí ľudia dostanú dôveru a priestor na vlastné riešenia. Ako sa zapájajú aj tí, ktorí bežne mlčia. Ako vznikajú nápady na rozhraní vedy a umenia – analytické aj intuitívne, racionálne aj emocionálne. Pre každú skupinu originálne a prinášajúce iný pohľad na zadanie.
Zároveň bolo pre nás dôležité posunúť know-how aj učiteľkám a učiteľom. Mnohí z nich si vďaka praktickej skúsenosti uvedomili, že design thinking nie je niečo „navyše“, čo ich má zaťažiť, ale nástroj, ktorý môže prirodzene obohatiť ich existujúcu výučbu. Často stačí zmena otázky, ktorú položíme, alebo spôsobu, akým necháme triedu pracovať.
Design thinking ako investícia do budúcnosti
Používať design thinking v škole neznamená opustiť učivo alebo znížiť nároky. Znamená to učiť zručnosti, ktoré budú žiačky a žiaci potrebovať aj mimo školy – schopnosť spolupracovať, chápať súvislosti, tvoriť a niesť zodpovednosť za svoje riešenia.
Skúsenosť z workshopov potvrdila, že keď sa veda stretne s umením a keď dostane tvorivé myslenie priestor, vzniká učenie, ktoré je živé, zmysluplné a zapamätateľné.
